Profesijné učenie sa učiteľa je dlhodobý a komplexný proces, ktorý sa neodohráva len v rámci formálnych prednášok, cvičení a seminárov, ale najmä v autentických situáciách, kde budúci učiteľ plánuje, koná, reflektuje a hľadá zmysel vo vlastnej praxi. V posledných desaťročiach sa vo výskume vzdelávania učiteľov čoraz väčší dôraz kladie na to, aby boli učitelia nielen pasívnymi príjemcami teórie, ale aktívnymi spolutvorcami vzdelávacích situácií a zmysluplných didaktických inovácií. Tento posun od 'learning about teaching' k 'learning from teaching' a 'learning through designing' si vyžaduje nové metodologické prístupy aj nové priestory, v ktorých sa môže takéto učenie diať.

Táto monografia reaguje na túto výzvu skúmaním profesijného učenia sa budúcich učiteľov v neštandardnom, no výskumne podnetnom prostredí, v prostredí denného letného tábora s prírodovedným (fyzikálnym) a matematickým zameraním. V tomto tábore mali účastníci štúdie, študenti učiteľstva v záverečnej fáze svojho štúdia, možnosť navrhovať, realizovať a opakovane upravovať vlastné edukačné aktivity pre deti, ktoré sa tábora zúčastnili. Tieto aktivity boli pripravené vopred a konzultované s mentorom, ale upravované „za behu“ v interakcii s potrebami detí, reakciami iných animátorov, školiteľov a vlastnou reflexiou. Tábor tak predstavoval prirodzené laboratórium profesijného učenia, v ktorom sa stretli teoretické vedomosti, pedagogické zručnosti, technologické nástroje aj ľudská improvizácia.